Čakám na neviem čo…
Očakávania, kto ich nikdy nemal nech sa prihlási. Je to také jednoduché. Očakávať výsledok niečoho, čo sa blíži. Skreslenie ktoré mi ponúka vlastná myseľ a pritom sa môže tak veľmi mýliť. Do posledného momentu je to napínavé. A výsledok? Málokedy sa naplnili do bodky. V dobrom alebo v zlom zmysle. Častokrát sa objaví to malé slovíčko, ktorým sa začína ďalšia veta. Ale. A objavuje sa takmer vždy a vie zmeniť veľmi veľa. Až je to niekedy k neuvereniu.
Sám som sa nejedenkrát pristihol, ako som bol pred nejakou udalosťou, doslova plný očakávaní. Dokonca mi ani spať nedajú. Zavíria v hlave a spustia lavínu možných výsledkov. A myseľ si v nich zalistuje ako v kartotéke, vyberie si a už je tam. Vie si to živo predstaviť. Múdre vety vravia aby sme nemali žiadne očakávania, aspoň nebudeme môcť byť sklamaní. Pekná myšlienka, no je to vôbec možné? Dá sa na niečo čakať bez toho aby som nemal žiadne očakávania?
Mojou snahou aj naďalej zostáva ovplyvniť svoju budúcnosť prostredníctvom svojich rozhodnutí a činov. Čakať na neviem čo, sa nie vždy oplatí. Byť nečinný nie je výhra. Práve naopak, treba si ju vytvárať svojím konaním a teda byť činný a prevziať zodpovednosť. Za svoj život. Skutky. Budúcnosť.
Čím skôr, tým lepšie. Ak je niečo v mojom živote, čo mi nevyhovuje, snažím sa to zmeniť. A áno, nie je to ľahké. Je to boj. Myseľ ovláda telo. Teda v tom lepšom prípade. Naopak to vie byť problémom. Napríklad keď telo zbožňuje komfort a pohodlie. Vtedy prekoná myseľ.
A preto očakávaniam sa asi nikdy nedá úplne vyhnúť, no netreba im prikladať priveľký význam. Takmer vždy príde tá veta ktorá začína na slovo ale. Ale potom prišlo to, čo nikto nečakal… Bum. A je to tu, všetka energia, ktorú naša myseľ vynaložila na predpoveď možných výsledkov je takmer so 100% istotou minutá zbytočne. Z toho mi vyplýva, že to, akým smerom sa bude uberať moja myseľ, musím ovládnuť ja sám. A to bude vyžadovať tréning. A tréning robí majstra. Snáď sa mi to zíde.
A pre tentokrát nemám žiadne očakávania. Nechám sa jednoducho prekvapiť.
