Všetko najlepšie
Štandardné klišé, ktoré je možné počuť pri akejkoľvek oslave, kde dotyčný šťastlivec prekračuje svoju životnú métu 50 rokov. Nie každý však zbožňuje oslavy. Ja osobne patrím medzi tých, ktorým to už takpovediac lezie hore krkom a je úplne jedno či sa jedná o moju oslavu alebo niekoho iného. Viem som divný a je mi to už jedno. Najradšej by som to vyriešil jednorazovo. Prečo? Pretože jednoducho nikdy neželám nikomu nič zlé. Aby som to skrátil.1. „padesátka“
Ešte som ani poriadne nezačal a už som aj stihol odbočiť od témy. No to som celý ja. Ale aby som sa už konečne dostal k veci tak po veľmi dlhej dobe som sa rozhodol začať znovu písať. A aby som bol aj úprimný, tak ti prezradím prečo. Z úplnej vypočítavosti a sebeckosti. Jednoducho tréning robí majstra. Ale nejde mi iba o to byť lepší v písaní ale predovšetkým v usporadúvaní svojich vlastných myšlienok. Mnohokrát sa mi stane, že aj mám čo povedať, no kým sa dostanem k pointe tak si pobehám medzi mnohými témami a mám taký pocit, že na tých, komu svoju reč smerujem to pôsobí zmätočne.
Ako sa tomu vyhnúť? Ako sa mám odnaučiť tomu zlozvyku skákať medzi témami a pôsobiť menej zmätočne? Písanie je asi najlepšia z metód, ktorá mi v tom môže pomôcť a aj pomôže. Tento blogový príspevok je mojím päťdesiatym pokusom o zlepšenie. Samozrejme najlepším spôsobom ako sa posunúť vpred je prijať spätnú väzbu - teda feedback. No to by bolo priveľmi jednoduché ju prijať a niečo si z nej vziať avšak najskôr ju musím získať. A to je tá náročnejšia časť. Svojím písaním musím u niekoho iniciovať potrebu sa vyjadriť k môjmu písaniu.
Takže cieľ je jasný. Budem písať viac a viac. Až to jedného dňa príde. Alebo niekoho poriadne naseriem svojími žvástami a napíše mi aký som …….. doplň si podľa seba, alebo ho nadchnem a bude mi chcieť poďakovať, prípadne ma upozorní na chyby, ktoré robím a mohol by som sa im vyhnúť, a v tom najlepšom prípade niekoho inšpirujem aby aj on posunul samého seba o level vyššie.
Nech sa deje čokoľvek, prvú „padesátku” mám za sebou a idem na ďalšiu.
