#51 Kto si a čo robíš?

Kto som (profesia)? To keby som bol vedel. Nikam úplne nepatrím a zároveň chcem byť všade. Venujem sa, grafike, designu, potlači textilu, výrobe reklamy, e-shopu, marketingu, blogu. Čím chceš byť? Ja neviem. Ja naozaj neviem, netuším, neviem sa zaradiť. Ako to?  Veď to musíš vedieť, veď to vie predsa každý. Musím? Vážne? Ale hovno, nemusím nič, iba zomrieť ale to musíme všetci.

Hovorí ti niečo ten výraz? Ak nie, tak vedz, že som bol na to podobne. Kniha, ktorú som spomínal vyššie mi pomohla ho lepšie pochopiť. Ale nie iba ten samotný výraz ale aj samého seba. Autorkou publikácie je Emilie Wapnick a jedná sa o Knihu pro Multipotenciály. Emilie veľmi pekne ďakujem.

Ako malý chlapec som mal veľmi kladný vzťah k športu. Začínal som s hokejom, neskôr mi učarovalo karate, potom prišiel futbal po futbale kanoistika, neskôr som skúsil aj volejbal alebo dokonca taekwondo a posledné bolo muaythai. No stále som si pripadal ako úplne neschopný. Nebolo to však kvôli tomu, že by som sa nevedel korčuľovať, kopnúť do lopty alebo plávať prípadne, že by mi chýbal talent, nikdy som nemal problém sa akúkoľvek činnosť potrebnú pre šport naučiť. Ja som jednoducho pri žiadnom športe nevydržal dostatočne dlho na to, aby som bol v ňom “úspešný”. 

Pamätám si ako ma to trápilo a doslova ma to ničilo. Snáď budem dobrý v nejakom inom športe. Smola, nikto taký šport zatiaľ nevymyslel.

Čo je bezpochyby na tom všetkom pozitívne, je fakt, že mi nie je cuzdí žiadny šport. Pohyb je prospešný a preto teraz rekreačne behávam a udržujem sa vo forme cvičením so svojou vlastnou váhou (áno, viem že váha je zariadenie na meranie hmotnosti ale ten výraz sa mi jednoducho páči). 

Pár rokov naspäť keď som odišiel po viac ako ôsmych rokoch z práce a obzeral som sa po niečom inom, začal som si viac uvedomovať, že medzi mojou športovou a pracovnou kariérou je istá zvláštna paralela. Veď nakoniec aj v predchádzajúcej práci som robil veľmi mnoho rôznych činností a vždy som si poradil. Keď som precitol a v hlave mi zasvietila taká tá pomyselná žiarovka, zmocnil sa ma strach. No do prdele. Vybavila sa mi scéna z Pulp Fiction kde zaznie klenot českého dabingu: „Já jsem Uši a ty si až po uši v hovnech“. Lenže tá veta je adresovaná mne osobne. Celé zle. To neveští vôbec nič dobré. 

Už len napísať si CV-čko a stručne tam zhrnúť predchádzajúce pracovné skúsenosti bol pre mňa problém. A teraz si ma skús predstaviť na pracovnom pohovore :D

Čo teraz?

Zistenie, že pri žiadnom povolaní alebo povedzme špecializácii nevydržím extrémne dlho mi môže značne poškodiť. Alebo aj nie. Záleží na uhle pohľadu.

Jeden je taký ten typický, musíš mať zameranie na jednu činnosť, a v nej sa stať odborníkom, a potom budeš úspešný. (Dôkazom sú napríklad lekári, právnici, piloti a myslím si, že netreba pokračovať, ten zoznam by bol vážne dlhý.) 

Tento uhol pohľadu ma vždy ničil pretože som sa v ňom nikde nenachádzal. Zostávali mi iba čierne scenáre niečo na tento spôsob: Budeš lietať medzi prácami ako handra, každú chvíľu budeš začínať odznovu teda vždy iba nástupný plat, nikdy nedosiahneš status profesionála, budú ťa považovať za nepoužiteľného outsidera nevhodného pre akúkoľvek prácu a nakoniec skončíš niekde pri lopate. 

Čo však s tými čo zostali? Samozrejme v rámci práceschopnej populácie ak si odmyslím ľudí, ktorí neradi pracujú a reálne sa vyhýbajú akejkoľvek práci, tak mi zostáva zaujímavá množina ľudí. Existujú aj taký ľudia, ktorí naozaj veľmi radi pracujú, riešia komplexné problémy, pozerajú sa na veci úplne odlišnou optikou ako zbytok populácie a zaujímajú sa o viacero oblastí súčasne. Ľudia s interdisciplinárnych odborov, umelci, inovátori, vizionári, podnikatelia a podobne.

A práve rôzne znalosti a skúsenosti z rôznych odvetví a ich prieniky sú pre tento typ ľudí devízou. Istým spôsobom by sa to dalo nazvať akýmsi všeobecným prehľadom. V takom prípade sa znalosti v určitej miere znásobujú a dochádza k akémusi synergickému efektu a vzniká pri tom niečo ako univerzálnosť. Pozor týmto sa nesnažím v žiadnom prípade vyvolať dojem, že sa jedná o dokonalosť alebo niečo obdobné, chcem iba poukázať na fakt, že tento typ ľudí dokáže byť pre spoločnosť obrovským prínosom o akom mnohí doteraz ani len netušili.

Ak vieš zodpovedať na otázku kto si a čo robíš adekvátne, ešte raz ti gratulujem. Ak ti to však podobne ako mne robí problémy mám pre teba skvelý tip ktorý ti môže s týmto problémom pomôcť.

Elevator pitch

Je to síce predajná taktika a v tomto prípade nepredávaš nijaký konkrétny produkt ale prezentuješ samého seba potenciálnemu zamestnávateľovi alebo niekomu, s kým chceš nejakým spôsobom spolupracovať. Je to téma na samostatný článok avšak na základné pochopenie si myslím, že takáto forma bude stačiť.

Predstav si, že vstúpiš do vysokej budovy a potrebuješ sa dostať na jedno z tých vrchných poschodí. Predpokladám, že väčšina z nás by zvolila pre tento účel práve výťah. Nastúpiš dovnútra a zistíš, že sa tam nachádza niekto, pre koho by si chcel pracovať a ty máš približne 30-60 sekúnd na to, aby si zo seba vysypal svoje CV-čko teda životopis a niečo o sebe tak aby si vzbudil záujem prípadne zanechal dobrý dojem až do momentu kedy cinkne tvoje poschodie. Znie to tak veľmi jednoducho ale naozaj, vyskúšaj si to, pusti si stopky alebo ešte lepšie nahraj sa na telefón a potom si to pusti a vypočuj si to. Pozri si tiež čas za aký si to stihol. Držím palce.

Všetko OK? Gratulujem. Máš môj úprimný obdiv. A mimochodom so svojím výtvorom sa mi kľudne pochváľ, rád sa inšpirujem. A ak ti to niekde škrípe, pochváľ sa aj tak, dám ti feedback, prípadne sa môžeme spolu pozrieť na to, čo by sa dalo vylepšiť.