Nudná rutina
Už ma akosi omrzela moja ranná rutina. Nie v tom zmysle, že by som sa chcel na všetko vybodnúť to určite nie. Naopak mám v pláne si dopriať malé spestrenie práve preto aby som predišiel znechuteniu. Keď sa rutina stane nudnou nemusí to jednoznačne znamenať, že to treba ukončiť. Niekedy postačí aj zmena a z nudnej rutiny sa stane opäť zábava. Aktívny pohyb ráno po zobudení považujem za nevyhnutnosť. A preto k tomu pristupujem s plnou vážnosťou.
Dobré ráno
Pre mňa je ráno najdôležitejšia časť celého dňa. Ak zvládnem ráno, celý deň ide akosi jednoduchšie. Určite je to veľmi individuálne avšak sám na sebe som si odsledoval viacero momentov, ktoré môžu a určite aj majú vplyv na to, ako to bude so mnou vypadať celý deň. Začína to budíkom, ktorý rešpektujem a nikdy neodsúvam. Dokonca som si ho v telefóne pomenoval: Dobré ráno, dobrý život. Nastavujem ho na 5:00. Tento budík používam v týždni, na víkend mám iný.
Aby som bol konkrétnejší tak ti poviem o svojej doterajšej rannej rutine, ktorú som nazval Morning rapido. Kliky, brušáky, drepy. Zo začiatku som skúšal aj rôzne iné cviky ako angličáky (burpees) a drepy s výskokom. Výsledkom nesprávnej techniky alebo presilenia som dosiahol akurát tak bolesti chrbta. Najviac sa mi teda osvedčila vyššie spomínaná trojkombinácia. Zo začiatku som si naordinoval jednu sériu po 20 opakovaniach aby som to neprehnal a neodradil sa od toho.
Časom s pribúdajúcimi dňami som sa dokázal dohnať až ku 3 sériám po 40 opakovaniach. Následná studená sprcha tomu nasadila korunu. Aktívne ráno ma nabudilo a každý deň som bol spokojný sám so sebou a s tým ako som sa cítil.
Avšak v poslednej dobe som toto cvičenie zredukoval a začal som sa pohrávať s myšlienkou na jeho obmenu. Čo si zvoliť ako adekvátnu náhradu? Tak aby som sa ráno dostatočne zahrial, prebudil a naštartoval sa do nového dňa?
Beh
Moja voľba pripadla na beh. Teraz cez zimu som tomu behu veru moc nedal a naposledy ešte minulú jeseň som pri svojich pokusoch posunúť svoje osobné maximum akosi nadmieru potrápil ľavé koleno. A tak koleno dostalo novú prezývku: Koleno boleno. A z behu sa stala nočná mora teda niečo, čomu som sa mohol aktívne vyhýbať pretože som mal k dispozicii veľmi kvalitnú výhovorku. Teraz mi je to samému úsmevné.
Ako však zo dňa na deň prehodiť svoju rutinu bez nejakej ujmy? Ako to dosiahnuť aby pravdepodobnosť úspešnej zmeny bola čo najvyššia? Šťastie praje pripraveným a preto som sa v posledný januárový deň začal pripravovať na prvý februárový deň. Nič som nenechal na náhodu a mojím cieľom bolo si prichystať všetky potrebné veci tak aby som ráno ani na chvíľu neváhal a mohol sa vydať do ulíc.
Neviem kde sa mi v hlave vzala tá myšlienka ale ako som si chystal veci na nasledujúci deň, niečo mi vravelo aby som si ich hneď aj vyskúšal. A tak som na seba postupne natiahol spodky, na to kraťase, tričko, trigovica, hrubé ponožky, čapica, a začal som poškuľovať po teniskách a slúchadlách. Tie mi vždy pri behu robili vrásky pretože často si skočia bungee ale bez lana. A tak ma napadlo vziať si šatku na tvár, a prekryť si s ňou aj slúchadlá. Paráda, problém vyriešený. Už to len otestovať.
A tak sa o pol desiatej večer plný elánu vyberám na skúšobný beh okolo komína.
Hudba hrá a slúchadlá držia na svojom mieste čomu som nesmierne rád, pretože to znamená, že mám o jeden pomyselný „demotivátor“ menej. Všetko funguje tak ako má a mne je už teraz jasné, že tento krok, zmeniť svoju rannú rutinu, bude určite tým správnym rozhodnutím. Už teraz sa teším na ráno a budík, ktorý ho odštartuje.
O chlp
Ako si tak utekám po prázdnej ulici, nikde ani živej duše iba v diaľke vidím dve siluety. Muž a pes. Po pár krokoch som bližšie a jasnejšie vidím, že dotyčný má psa na vodítku. Neviem čo sa stalo ale pán sa náhle vybral za roh a vodítko necháva visieť z plota. Vravím si OK veď asi ho tam nejako pripevnil. To určite. Ako ho tak míňam periférnym videním spozorujem pohyb v mojom smere. Hafan šteká, beží, cerí zuby a vyzerá to, že by ma rád okoštoval.
Tak som sa zľakol, že jediné na čo som sa v zlomku sekundy zmohol bol výskok ako keby som preskakoval oheň kdesi na opekačke. Verím tomu, že ak by som nemal slúchadlá tak by som počul ako tomu čoklovi cvakli zuby naprázdno. Bolo to o chlp. Dopadol som na zem bez ujmy a začal som šprintovať o život. Po pár metroch som sa otočil, či náhodou nebeží po mne a zistil som, že sa jedná o staršieho jedinca.
Po vojne je každý generál a tak som sa po pár metroch začal s chuti nahlas rehotať, že ma ten starý bachratý čokel naozaj nejebol, lebo by som mal asi po behaní. A pán majiteľ by mal po psovi. V konečnom dôsledku sa nič nestalo a preto som sa rozhodol pokračovať a dokončil som svoj testovací beh bez ujmy. Keď som sa vrátil, doma som si všetko pekne nachystal na nasledujúce ráno. Od šiltovky až po tenisky. Február sa môže začať.
Fucking or Fantastic
Pár rokov naspäť alebo inak povedané zopár teplákov dozadu by som svoju rannú rutinu mohol pomenovať asi iba dvomi slovami. Fucking morning. Vždy odsunutý budík alebo inak povedané 4 po sebe, opätovné zaspávanie, po zobudení v ruke ihneď telefón kde na mňa čakali tie zlé správy z celého sveta, alebo notifikácie zbytočných udalostí z ešte zbytočnejších sociálnych sietí. Absolútna nechuť sa vyvaliť z postele, zbytočný stres a nervozita. Nechuť do celého dňa a podráždenie už iba z toho, že sa musím znovu zobudiť.
Potom sa to z človekom vezie celý deň a je to na ňom poznať. Negatívna energia sa šíri veľmi rýchlo a mizéria má rada spoločnosť. Dokedy ma neroztrhá nejaký mladší jedinec utrhnutý z reťaze, tak dovtedy si budem rannú rutinu užívať. Stojí to za to. Ja už to nedokážem nazvať fucking morning. Odteraz už iba Fantastic morning. Už vieš do akého rána sa zajtra zobudíš ty? Fucking alebo Fantastic?
