Moja hra na piano
Milujem zvuk klavíru. Alebo piana? Neviem, som taký hudobný antitalent, že to ani neviem rozoznať. Priznám sa chcel som narýchlo otvoriť nové okno v prehliadači a vyhľadať si rozdiely ale potom by som sa nemohol priznať k tomu, že neviem aký je medzi nimi rozdiel. Doštudujem si to neskôr. Nehanbím sa za to. Nikdy som k tomu nemal vzťah. Ani noty, ani spev ani tanec ani hudobný nástroj. Ak by som mal vybrať niečo z tejto oblasti tak by to bolo iba počúvanie. To áno v tom sa nachádzam. V počúvaní a nielen hudby. Takže moja hra na piano je metafora k môjmu písaniu. A to je práve to, čo mi dnes chýbalo.
Teraz sedím za svojím dosluhujúcim notebookom a hrám. Nie, nie sú to hry ale je to môj osobný koncert, ktorým sa chcem podeliť o to čo je vo mne. A ako som spomenul na začiatku, že milujem zvuk klavíru resp. piana tak mi pri tom samozrejme asistuje fantastická skladba od týpka menom Nahko. Ak si nájdeš 10 minút svojho času tak tu nájdeš ten skvost. Naozaj odporúčam a nie iba kvôli hudbe.
Pamätám si ako nás raz zavolal môj veľmi dobrý priateľ Martin na návštevu. Majú doma to s klávesmi. A jeho žena Erika s tým vie aj vskutku dobre narábať. Síce ona tvrdí, že tomu nie je tak ale poznáme to všetci. Tá prehnaná skromnosť nás mnohokrát iba obmedzuje, čo je veľmi na škodu. Taký objekt sa v miestnosti nedá prehliadnuť a tak sa moja pozornosť zamerala tým správnym smerom. Smerom k magickému nástroju. A ako mám vo zvyku začal som sa vypytovať na všetko možné aj nemožné. Erika rýchlo pochopila, že stojí pred ňou malý chlapec, ktorý by si ten nástroj veľmi rád vypočul.
A tak otvorila kryt a predviedla svoju hru. Nechcem byť sentimentálny ale nestáva sa mi často, že by hral niekto iba pre mňa. No, pamätám si na ešte jeden moment, kedy ma zobudil opitý pesničkár s gitarou v kempe. Taký budíček za borovičku nemáš každý deň však? Ale vrátim sa radšej k pianu. Bol som unesený, rozumiem sa tomu ako koza novinám ale to nie je dôležité. Dôležité bolo pre mňa, že som si to dokázal užiť. A myslím si, že aj Eriku to potešilo, že mala nového poslucháča. Ďakujem za super zážitok. Vždy som obdivoval tie videá ako si niekto na verejnosti sadne za klavír/piano a začne hrať. Iba tak pre radosť. Fantastické, že sa o svoje umenie podelí aj s ostatnými a nenechá si to iba pre seba.
Jeden taký osamotený nástroj sa objavil aj u nás v Trenčíne na námestí, kde sa nachádza fontána vodníka Valentína. A tak ma napadol skvostný nápad, či by to niekedy neskúsila aj naživo pred publikom. Ja osobne si myslím, že by to malo úspech a potlesku by sa nevyhla. Sám poznám aké je to stresujúce vyjsť s kožou na trh. Prekonávam sa. A to odporúčam všetkým, ktorí majú podobný problém. Veď čo najhoršie sa môže stať? Nič. Za pokus nič nedáš. A už samotný fakt, že sa odvážiš to skúsiť, je obdivuhodný čin a aj najlepší predpoklad úspechu. Ak to nikdy neskúsiš, nikdy nemôžeš uspieť. A tréning robí majstra. Tak hlavu hore. Máš na to aj ty, nech sa jedná o čokoľvek. Skús to. A uži si to naplno.
A ak niekedy uvidíš niekoho na verejnosti predvádzať svoj talent a umenie, nezabudni to patrične odmeniť. Stačí milý úsmev, očný kontakt, potlesk alebo akákoľvek vhodná interakcia s dotyčným mu určite bude veľmi dobrou odmenou a poďakovaním za jeho odvahu. A aj keď sa niečo pri vystúpení nepodarí presne podľa plánu, nehejtuj. Nikomu to nikdy ešte neprospelo a ani nikdy neprospeje.
A tak sa končí môj dnešný koncert. Musel som si zahrať aby som sa znova o kúsok zlepšil.
