#53 Ako sa máš?

Oheň je dobrý sluha ale zlý pán. Poslúži, pomôže. Určite má nespochybniteľný a nenahraditeľný význam pre ľudstvo. Je nebezpečný najmä v tých nesprávnych rukách. Vie ti naozaj podkúriť pod zadkom. Alebo vziať strechu nad hlavou. Pri nesprávnom použití hrozia fatálne následky ale ak sa s ním zaobchádza s rozumom a rešpektom, ktorý k takému živlu rozhodne prináleží, väčšinou je všetko v poriadku a z ohňa sa stáva príjemný spoločník, ktorý nás sprevádza počas celej našej životnej cesty. (V niektorých prípadoch dokonca aj po jej skončení má posledné slovo napr. v takom krematóriu).

Intenzívne svetlo a sálajúce teplo sú dostatočnými varovnými znakmi pre nás všetkých, ktorí sme sa už niekedy popálili. Či už to bola menej alebo viac intenzívna skúsenosť, vo všetkých prípadoch ho sprevádzala autentická bolesť. A tá nám pomáha si veľmi rýchlo spomenúť s kým máme čo dočinenia keď vidíme to intenzívne svetlo a cítime to sálajúce teplo.

Internet je na tom veľmi podobne a môžeme ho považovať za akýsi virtuálny oheň. Tiež poslúži a pomôže. Má to však háčik a nie jeden. Keď sa popáliš necítiš fyzickú bolesť. Svetlo z obrazovky cez ktorú sa naň pripájaš síce žiari ale vieš si ho regulovať. A chýba ešte jeden dôležitý varovný signál. Sálajúce teplo. 

O jeho hasení ani nehovorím. Na rozdiel od skutočného ohňa tento virtuálny je plný algoritmov, ktoré nás pália každý deň viac a viac avšak my, jednoduchý tvorovia keďže nevidíme intenzívne svetlo a necítime sálajúce teplo, netrápi nás fyzická bolesť, nazdávame sa, že sme v bezpečí no opak je pravdou. Horíme!

Sociálne siete sa stali každodennou realitou pre mnohých ľudí. U niektorých jedincov dokonca dôležitejšou ako je tá skutočná v reálnom svete vôkol nás. Fotky, statusy, falošné úsmevy, filtre, lajky a srdiečka a nekonečná snaha vyzerať lepšie na internete ako v skutočnosti. Aj posledné kúsky dôstojnosti zapredali za chvíľkový pocit dôležitosti. Jdu blejt velebnosti. Prepožičiam si výraz od Setha Godina. Nemusíte sa všetci chovať ako ľudský spam. Česť výnimkám.

A preto sa podľa možností vyhýbam, nerobí mi to dobre. Lezie mi to na nervy. Marketéri pokazia všetko. Darí sa im to aj s internetom a sociálnymi sieťami. Kúp si hento, kúp si toto, tu máš takú zľavu, taký poukaz, voucher, percentá a stále dokola. Všetko dokonalé, nablýskané, úchvatné dychberúce zábery na produkty, ktoré ani nepotrebujeme ale momentálne sú v akcii a nesmieme si nechať ujsť tú jedinečnú príležitosť, ktorá sa po skončení tejto sezónnej kampane určite nebude nikdy opakovať. Ibaže by nie a naozaj príde ďalšia a lepšia. Ale to všetci vieme.

Rozkaz znel jasne: „Zamraziť mozog a povysávať peňaženku.“  Potom sú ľudia frustrovaný, majú síce materiálny dostatok ba až prebytok ale chýba ľudský rozmer.

Nepýtaj sa ma na to, pokiaľ nechceš spoznať skutočnú odpoveď. Hnevá ma ten pokrytecký prístup. Dostanem túto otázku ale odpoveď už nikoho nezaujíma. Načo to potom robíš? Aby reč nestála? Potrebuješ zabiť čas alebo nadviazať kontakt? Túto hru hrať odmietam.

Ja sa to pýtam ľudí, pretože ma to zaujíma, zaujíma ma kto sa ako má, s čím sa v živote potýka, čo ho trápi alebo teší, čoho sa obáva alebo s čím si nevie poradiť. Reálny záujem o jednotlivca a jeho život vždy uprednostním pred krátkodobým uspokojením svojej túžby interagovať s niekým. Na to máš sociálnu sieť keď si chceš povrchne „pokecať,“ Nemrhaj časom ľuďom, ktorí majú o teba skutočný záujem, strácaš v ich očiach kredit, ktorý sa ťažko nadobúda naspäť.

Túžiť po väčšej regulácii internetu je zbytočné. A nielen zbytočné a márne ale aj proti slobode a zdravému rozumu. Máme k dispozícii skutočný nástroj, ktorý je jedným z najlepších sluhov v dejinách ľudstva, avšak ešte sme nedorástli ľudsky na to, aby sme ho vedeli používať s rozumom a rešpektom, ktorý k takémuto skvelému nástroju prináleží. Česť výnimkám.

Dávajme si pozor na virtuálny oheň, pretože paradoxom je, že aj virtuálnym ohňom vieme spáliť niečo vo svete reálnom. To čo je v nás všetkých. Ľudskosť.