#54 Za budúcnosť sa platí v predstihu.

Žijeme vo svete, ktorý nám ponúka nespočetne veľa možností a každý deň pribúdajú ďalšie a ďalšie dokonca rýchlejšie ako by si jeden možno aj želal. Sme rozmaznaní a žijeme v nevídanom blahobyte, luxuse a v materiálne veľmi komplikovanom avšak v skutku jednoduchom svete. Máme na čo si spomenieme, máme to doslova na počkanie a v množstvách, že častokrát plytváme aj na úkor ostatných ale stále nám niečo chýba. Duševne pokrivkávame. Ako keby sme mali jednu nohu kratšiu. A preto sa točíme stále dokola. Smutné tváre, depky a hnev.

Nie je mojím údelom súdiť a ukazovať na iných. Ja môžem súdiť iba samého seba. A to aj robím. Bez vízie, ktorú si dokážem vytvoriť iba ja sám, som v živote nemal vôlu. Vôľu žiť inak ako dovtedy. Výhovorky na detstvo, školu, šťastie, smolu, politiku, počasie, nedostatok peňazí, skúseností a čo ja viem čo ešte, ma stále utvrdzovali v tom, že celý svet sa dohodol proti mne. Že takmer všetky okolnosti v mojom okolí sú proti mne. Šťastena sa mi otočila chrbtom. Za môj život aký žijem môžu ostatní, čo mi ublížili. Akoby som úplne zabudol na jeden obyčajný fakt. Za svoj život si môžem vo veľkej miere sám.

Rozhodnutia robím JA. A zodpovednosť za ne preberám takisto JA.

Nie je jednoduché sa začať pozerať na veci inou optikou. Zvlášť nie vtedy keď žiješ dlhé roky v skreslenej realite, kde práve ty si tou obeťou. Opäť, znovu a zas máš na výber. Ale pamätaj, že zodpovednosť za rozhodnutie preberáš ty osobne. A beží čas.

Daj si Oscara za doterajší výkon vo svojom živote. Poďakuj si za neho nahlas pred zrkadlom a zavri dvere. Nie jedny ale všetky. Za minulosťou. Zmeň sa a získaj ďalšieho Oscara, za budúci výkon vo svojom živote. Ale zmeň žáner. Vymeň tragédiu, triler a horor za niečo iné. Napríklad rozprávku, komédiu alebo niečo pozitívne. Staň sa hlavnou hrdinkou alebo hrdinom. Stavím sa, že máš vo svojom okolí niečo, čo ťa neskutočným spôsobom irituje, vytáča do nepríčetnosti alebo deprimuje. Čo s tým dokážeš urobiť?

Zmena je to, čo potrebuješ pritiahnuť do svojho života. Nie je to jednoduché ale ani nemožné. Stačí jedna maličkosť a môžeš spustiť lavínu o akej sa ti doteraz ani nesnívalo. Zistil som jeden fakt. Za budúcnosť sa platí v predstihu. Vážne je to pravda a stojím si za tým. Chceš jesť chlieb? Zasaď si pšenicu, staraj sa o úrodu, dúfaj, že bude fajn počasie aby si mal hojnú úrodu. Potom ju spracuj na múku, nauč sa robiť cesto a upeč si ho. Vyžaduje to prácu. Dnes chceš jesť chlieb ale pracovať na tom musíš minimálne jeden rok predtým. Chápeš?

Žijeme vo svete, kde časový úsek od myšlienky po hotový produkt častokrát netrvá ani hodinu. Taký chlieb, ráno sa zobudíš a o 20 minút si v potravinách kupuješ čerstvý a teplý bochník. Instantne dosiahnutý „úspech.“ Bez práce a námahy. A potom si nevážime všetko to, čo je za tým. Prácu jednotlivých ľudí, ktorí prídu do styku s chlebom počas jeho celej cesty pred tým ako ho vezmeme v obchode do rúk. A v tomto skreslení žijeme svoje životy rútiac sa do záhuby. Chce to zmenu.

Nemôžem očakávať, že ak nič nezmením vo svojom živote, že sa niečo v ňom zmení. Teda môžem a ono sa aj naozaj zmení. Ale zmení sa iba to, čo nemôžem ovplyvniť. Okolnosti. Čo takto zmeniť niečo, čo ovplyvniť môžem? Čo také? Ako bude vypadať moje ráno napríklad. Alebo večer. Malá zmena na začiatku spôsobí veľkú zmenu na konci. James Clear to vo svojej praktickej knihe Atómové návyky vysvetľuje naozaj clear. Ak pri odlete lietadla z letiska zmeníme jeho kurz o malý kúsok, destinácia kam priletí sa rozhodne zmení. Ale naozaj poriadne.

Niekedy sa nám do cesty postavia veci, s ktorými si sami nevieme rady. Bez pomoci to pôjde iba ťažko a pomaly ak vôbec. Preto nie je hanbou požiadať o pomoc alebo ju vyhľadať. Pomoc ale nemusí mať iba jednu špecifickú formu. Môže ňou byť čokoľvek, dôležité je aby sme do nej vložili nádej, že nám môže naozaj pomôcť. A aj keď nebude stopercentne účinná, stačí aj kúsok aj iba 1 percento. Dokonca funguje aj placebo efekt. Kto chce, ten hľadá cestu, kto nechce ten hľadá výhovorky. 

Mojími pomôckami sú papier a ceruzka, knihy, ľudia s podobným mentálnym nastavením, ktorí sú pre mňa vzorom, podcasty, videá z YouTube, a čokoľvek čo mi pomôže byť zajtra lepšou verziou samého seba. Nepotrebujem sa porovnávať s ostatnými, pretože som unikát presne tak ako aj TY si jedinečný unikát. Nie z pozície EGA a pocitu vlastnej neomylnosti, práve naopak z racionálneho pohľadu a poučenia sa z vlastných chýb. Nikto nežije môj život. To môžem iba ja. A každý máme ten svoj.

Mojou víziou je pomôcť druhým nájsť svoju vnútornú harmóniu. Avšak najskôr musím pomôcť sám sebe ju nájsť. Nemám právo ti hovoriť čo máš a čo nemáš robiť. Ty sám vieš najlepšie čo je pre teba dobré a čo nie. Ale sám vieš, že iba vedieť nestačí. Treba najmä konať. A to je tá náročnejšia časť. Ja som dokonca nevedel ani kde mám začať. Moja vízia neexistovala. A doteraz ju nemám úplne do posledného detailu stanovenú. Prečo? Pretože sa to nedá. Ale viem, že čím ďalej postupujem, tým je jasnejšia a hmatateľnejšia. Časom sa z nej uberá a inokedy sa k nej pridáva, formuje sa, brúsi, leští a stáva sa čoraz viditeľnejšou.

teikeki je moja najlepšia pomôcka. Nepodarený projekt, ktorý momentálne stojí za hovno. Out of date, plný chýb či už gramatických alebo technických, nesledujúci nové trendy, nahovno propagovaný a stále nedokončený. Má hlavu a pätu avšak svojou nepraktickosťou a nejednoznačnosťou skôr odrádza ako priťahuje. Čo ma však teší je, že je autentický. Je surový, ešte musí prejsť kus svojej cesty aby bol taký aký som si ho vysníval. Je presne taký istý ako som ja. Nevybrúsený diamant. Ešte nie je všetkým dňom koniec. Ešte treba pracovať. Tvrdo a vytrvalo.

Pomáham si ako viem, čítam, študujem, učím sa, skúšam, robím chyby, padám na hubu a znovu vstávam, v rámci možností idem príkladom a to čo som sa doteraz naučil rád posuniem ďalej tým, čo o to stoja. Súčasťou mojej vízie je zhromaždiť pomôcky, ktoré dokážu reálne pomôcť v živote každého jednotlivca na jednom mieste a poskytnúť ich tým, čo o to stoja zadarmo. Nepotrebujem profitovať z pomoci druhým, ak by som to robil, už by to nebola nezištná pomoc ale manipulácia. O tú však nestojím.

Potrebujem tvoju pomoc. Rozhodol som sa pomôcť okrem sebe samému aj iným. Mám však stále čo robiť sám so sebou. Ale ide to. Tebe to pôjde tiež. Staň sa aj ty nositeľom zmeny. Pozitívnej zmeny k lepšiemu. Odstráň niečo negatívne zo svojho života a nahraď to niečím pozitívnym. Stane sa niečo výnimočné. Ak už na takej ceste si, super úprimne ti gratulujem. 

Som za to úprimne rád. A ešte radšej budem ak ťa spoznám. Podeľ sa o svoju skúsenosť. Je pekné od teba, že si to nenechávaš iba pre seba. Ako viem? Pretože je to vidieť. Každá aj maličká zmena je vidieť. Tvoje okolie to vníma a čím dlhšie vydržíš, tým viac to uvidíš aj ty, že v tvojom najbližšom okolí sa začnú takisto diať zmeny. Síce malé ale dostatočne „viditeľné.“ A to rozhodne stojí za to.

Takže môj diel, ktorým chcem prispieť ja, je moja vízia. Nemám neobmedzený príjem ale aj o to, čo mám sa viem podeliť pre dobro veci. Mne pomohli knihy a múdrosť v nich. O múdro z kníh sa vždy rád podelím. To čo sa naučím, rád posuniem ďalej. Neviem rečniť ako Les Brown. tak aspoň píšem tento blog, kde sa mi sem tam podarí spáchať niečo zaujímavé čo môže poslúžiť ako inšpirácia. Viem nie je to veľa a urobím všetko preto aby toho bolo viac.

Moja vízia lepšieho sveta vôkol mňa je mojím majákom keď sa objaví búrka. Vedie ma tam kde to nepoznám no pomáha mi aby som nestroskotal. Mám strach a obavy. A tie vedia byť častokrát strašidelnejšie ako kubík chladnej hliny na hrudi. Za budúcnosť sa platí v predstihu. Možno žiadna nebude, no ak áno tak nech je príjemná a takú akú si ju urobíme. A aký je tvoj diel, ktorým zmeníš našu budúcnosť?