Výstraha - článok obsahuje vulgarizmy
Žiaľ pre niektoré špecifické výrazy v tomto blogu, náš rodný jazyk neponúka adekvátne alternatívy, ktoré by mi vyhovovali.Dilema
Prestal som. Niežeby som mal niekedy problém s alkoholom ale ešte koncom minulého roka som sa rozhodol s ním skoncovať na relatívne dlhšie obdobie. Netvrdím, že si už nikdy v živote nedoprajem pohár oroseného piva ale momentálne som úplny abstinent a nemenil by som za nič na svete. A ako si na tom z dilemou piť či nepiť ty osobne?
Tvrdý alkohol nerobí tvrdých chlapov
Dennodenne stretávam persóny pod vplyvom alkoholu. Nie je nič neobvyklé, že dokonca pred školou kam chodia moje deti sa objaví osoba s typickým výrazom v tvári a s ladným krokom. Vidieť tak chlapa, človek akosi mykne plecami ale vidieť tak ženu, ktorá sa za bieleho dňa váľa v tráve na frekventovanom mieste, tak to už je iná šálka kávy. Samozrejme za sprievodu nezameniteľného odóru chľastu. O pol štvrtej poobede, keď vyzdvihujem deti zo školy. Idylka všedných dní.
Pamätám si ako som pred rokmi vyčlenil zo svojho života tvrdý alkohol, pálené, liehoviny, domácu. Myslím, že výrazov by sa dalo nájsť ešte mnoho ale to nie je podstatné. Nikdy som tento druh alkoholu nemal v obľube ale tak čo si budeme navrávať, keď som bol mladší aj ja som sa vedel sem tam dostať do kvalitného delíria. Čo mi však utkvelo v pamäti sú výrazy ľudí, s ktorými som býval a aj bývam v kontakte, po tom ako sa to dozvedeli, že tvrdý alkohol už nepijem. Zvyčajne to prebiehalo ako cez kopirák.
Si v poriadku? Nemáš teplotu alebo chorobu? Nejebe ti náhodou? Čo si sa s koňom zrazil? A potom prišla lavína presviedčania. Daj si. Daj si. Ale no tak, daj si. Iba jeden. Na žalúdok. Veď to je liek. No tak, veď iba príležitostne. A teraz je príležitosť. Iba jeden. No tak netrhaj partiu. Veď mám meniny, narodeniny, svadbu, kar, oslavu, dobrú náladu, zlú náladu. Čo sa jebeš, čo si ako malý? Zase chceš byť zaujímavý, no tak šup šup otoč to do seba. Kopni to tam. Veď som kamarát. Nemám si s kým dať, neblázni to mi neurobíš. Tá ťa zahreje. No tak, nenechaj sa prehovárať. Trapko. Magor. Jebo.
Od kreatívnych výrazov, ktoré sa rýmovali niečo ako hory, lesy, jebnime si a im podobné slovné hračky až po istým spôsobom psychologický nátlak. To sa nerobí, to sa nepatrí. Nedodržuješ tradíciu. Musíš si dať lebo ma urazíš. To je na zdravie mojich detí, musíme ich zapiť aby boli zdravé. Keď si nedáš tak nie si môj kamarát a podobne. Tvrdý alkohol nerobí tvrdých chlapov. Práve naopak. Oslabuje. A nielen toho, kto ho pije, ale celé rodiny, vzťahy, priateľstvá a životy druhých.
Nie
Nie znamená nie. Preber si to ako chceš ale ja som túto kapitolu uzavrel a tým to pre mňa končí. Nebolo náročné prestať s niečím, čo som nikdy nemal v láske. Náročné bolo neustále vysvetľovanie ľuďom, s ktorými som prichádzal do kontaktu prečo zrazu nie. Odznovu a stále dokola. Niektorým opakovane. Veľmi trpezlivo až som si pripadal ako obohratá páska. Teraz z odstupom času, fajn skúsenosť aspoň som si precvičoval improvizáciu. Nikdy som to rozhodnutie neľutoval. Nechýba mi a tak je to dobre. Niekedy sa mi zdalo, že to u niektorých jedincov môže dokonca vzbudiť istým spôsobom aj obdiv. Bodaj by nie.
Dialóg
Mal som kvalitný dialóg s mojím dobrým priateľom. Pri pive. Ja som však mal už nealko. Počas rozhovoru prišiel na rad aj alkohol a moje rozhodnutie, prečo som sa ho dobrovoľne vzdal. Okrem mnohých racionálnych dôvodov ako lepšie zdravie, zlepšený spánok, mi nedalo nespomenúť celkovo zlepšený môj fyzický a psychický stav. Tiež som vedel zo zvyku podvečer vypiť jedno dve nevinné pivká, ktoré človeku nijako neublížia. Niekedy aj viac dní po sebe v rade.
Aby som to lepšie opísal tak som mu naservíroval takéto prirovnanie:
Každý jeden deň v tvojom vnútri začne horieť malý plamienok. Taký malý neškodný plamienok, ktorý predstavuje teba. Každý večer, keď do seba naleješ niečo z obsahom alkoholu, tak ten malý plamienok ním zaleješ a zahasíš ho. On síce ráno začne horieť znovu ale ak večer znovu na neho vyleješ dva pollitre tak ti musí byť nad slnko jasné čo bude nasledovať. A tak stále dokola. Predstav si, že zopár dní ho ničím nepoleješ a plamienok začína horieť viac a viac. A ver tomu, že tam jedného dňa môže začať poriadne horúce inferno. Je to len na tebe.
Každý z nás má v sebe ten plamienok. Je len na tebe, či ho necháš horieť alebo ho zahasíš skôr ako začne naberať na sile. Je to tak jednoduché. Stačí vyskúšať na týždeň, dva, prípadne mesiac, dva. A ak to nie je pre teba tak jednoduché tak začni rozmýšľať či náhodou nepotrebuješ odbornú pomoc. Nie je hanba o ňu požiadať. Hanba je o tom vedieť a naďalej zostávať ku sebe ľahostajný.
Môj oheň už horím viac ako tri mesiace. A ako si na tom ty? Zahasíš ho večer alebo ho necháš horieť?
