Už sa blíži
Poznáš ten pocit keď na teba ide depka? Nevieš čo sa deje ale všetko okolo teba ide od desiatim k piatim. Z blata do kaluže. Snaží sa ti dostať do hlavy a tam sa usadiť. A vtedy, vtedy to potrebuješ zo seba nejako dostať. V týchto momentoch stačí niekedy aj málo a si naspäť. Každý máme na to nejaký svoj nástroj. Alebo aj nie. A potom to vie byť kruté.Čo s tým?
Dlho sa mi to nestalo, ale cítil som veľmi veľkú potrebu sa s niekým pozhovárať o svojich problémoch, trápeniach, neistotách a pod. Nedarilo sa. Nevadí. Napriek tomu som si všimol jednu naozaj jednoduchú no zásadnú vec. Ony nikoho nezaujímajú. Moje problémy naozaj nikoho nezaujímajú. Každý má predsa tie svoje a tie sú predsa najdôležitejšie na svete. Bez debaty a bodka. Na čo sa teda snažiť ich niekomu vešať na nos?
A tak som si uvedomil, že ak moje problémy, trápenia a neistoty nikoho nezaujímajú tak potom sú asi naozaj nepodstatné a mali by prestať zaujímať aj mňa. A tak som sa na ne vysral. Stalo sa a hotovo. Či je to dobré, to vôbec netuším. Či sa mi uľavilo. To rozhodne áno.
A tak sa teším na problémy niekoho iného, lebo tie sú dôležitejšie ako moje a budem sa snažiť si ich všetky vypočuť lebo to je pre dotyčného tak veľmi dôležité v takej situácii, jednoducho to zo seba dostať. A okrem toho vidím v tom ešte niečo naviac pozitívne. Naučí ma to byť lepším poslucháčom.
