#62 Ako sa nestať influencerom

Prvá udalosť, ktorú som očakával bol vyšívací stroj. Nechcem preháňať ale tešil som sa ako malý chlapec. No vlastne nie ako ale naozaj, pri mojej výške som taký malý chlapec. Z takej tej malej pivnice akú spomínali Miesiči vo fantastickom skeči kde si rozprávali navzájom vtip. Stroj mal byť ku mne doručený kuriérom. Presný čas som ale nevedel, no predpokladal som že to bude v ranných hodinách niekedy medzi ôsmou a deviatou.

Druhá vec, ktorú som očakával bol príchod technika, ktorý ho spojazdní a následne ma zaškolí do obsluhy. Pre istotu som sa na ten deň neodvážil si toho naplánovať viac. Aj tak sa mi zdalo, že je toho na mňa už dosť a pri mojom brilantnom time-managemente a sústredení som naozaj viac nepotreboval. 

Okrem toho som ráno do školy odprevadil iba jedno dieťa z dvoch. Soplík, kašeľ, choroba. Taká klasika pri malých deťoch, nič vážne akurát sme so ženou nepovažovali za rozumné posielať v takom stave naše dieťa do školy. A tak sme sa zhodli, že ho necháme doma. Dcérke by to neprospelo a tým v škole pravdepodobne tiež nie. Deň predtým som s tým nepočítal, takže toto bola v poradí tretia udalosť, ktorá sa vyskytla. Prvá však, ktorú som neočakával. 

Pán technik prišiel včas. Pozor, s tým oslovením pán technik to myslím vážne a nejedná sa o iróniu, ktorej som veľký fanúšik. Ako viem? Ako to už chodí stroj meškal. A tak sme si s pánom Jurštákom a s mojím kamarátom Makom, ktorý mi prišiel pomôcť dali kávičku a príjemne si pokecali. Pán Juršták má vo svojom fachu viac ako 30 (slovom tridsať)-ročné skúsenosti. Je dosť možné, že sa tomu venuje dlhšie ako ja chodím po tejto zemi. Radosť ho počúvať nieto ešte pozerať na ruky pri práci.

Káva sa dopila. Kuriér dorazil. A stroj na palete sa vyložil z auta. Neváhali sme a ihneď sme sa pustili do práce. Preniesť všetko na miesto určenia. Samozrejme tento proces mal svoje úskalia a vďaka tomu sa obdivuhodné skúsenosti dali vidieť na vlastné oči. Z časti sme vedeli čo nás čaká ale ja som vôbec netušil čo všetko to bude obnášať. Všetko sa však podarilo tak ako bolo potrebné. Stroj bol v dobrých rukách a pristál na svoje miesto určenia.  

Priamo pred čerstvo ozdobenú stenu. Nuž to som celý ja, že aj pre stroj som prichystal prekvapenie a pomaľoval som pri tej príležitosti stenu. Aby sa mu u mňa páčilo a mohli sme spolu budovať svetlejšie zajtrajšky. Hej, o kvalite maľby sa tu teraz nebavíme, ide tu o princíp. Treba si vážiť čo máme. Stroj sa pomaly dostával do svojej konečnej podoby a v tom mi zazvonil telefón. Štvrtá udalosť, no táto bol absolútne mimo moje chápanie.

Číslo neznáme, tak zistím o čo ide. Odbehol som z miestnosti fyzicky, no myšlienkami som tam zostal. Volala mi nejaká mladá pani. Príjemný hlas, slušné vystupovanie no mne to vôbec vtedy nevyhovovalo a tak som pani slušne “odpálil”, že teraz sa mi nedá, čo prakticky bola pravda. Ak je to možné aby sa mi ozvala až po štvrtej poobede ak sa jej bude dať. Toto väčšinou zaberá a už sa neozvú. A vrátil som sa venovať stroju a jeho spojazdneniu. Všetko išlo ako po masle. Radosť byť pri tom. 

Stroj funguje ako má, dostal som základné školenie, vytlačil a podpísal som zopár papierov a pán technik sa pobral po svojom. Na dnes padla. Rýchlo vyzdvihnúť polovicu detí zo školy a konečne v kľude si vychutnať kávu. Pol piatej preč a mňa akurát napadlo, že mi volala akási pani a niečo chcela. OK sľúbil som, že sa jej budem venovať poobede, a tak som vytočil jej číslo. Pripomenul som sa, že sme spolu volali doobeda ospravedlnil som sa, že som ju musel odpáliť a opýtal som sa o čo sa jednalo, lebo ráno som toho moc nevnímal.

Dovolal som sa pani do marketingovej agentúry. Vraj či budem ochotný zodpovedať na zopár otázok. Neviem, na koho pokyn a prečo práve ja ale vraj pôjde o PR článok, ktorý uhradí @Shoptet. To je spoločnosť, ktorá ponúka tzv. krabicové riešenia pre e-shopy. Ten svoj @smolashop tam u nich mám aj ja. Jasné, prečo nie, článok o mne ešte neexistuje nech sa páči pýtajte sa.

Pani mi vysvetlila, že mi pošle otázky do mailu a mojou úlohou bude na ne zodpovedať. No ako dobre, že to funguje takto, už som sa zľakol že mňa hanblivého budú chcieť niekde spovedať. Veď by som sa červenal ako to u mňa býva zvykom keď sa necítim vo svojej koži. A okrem toho som sa veľmi zhrozil, pretože vďaka môjmu perfekcionizmu som si uvedomil, že e-shop nemám dokončený a je stále rozrobený. (Teraz už viem, že to tak bude asi navždy)

Poprosil som pani, či by s tým vedeli chvíľku počkať kým si to dokončím. Teraz mi to príde úsmevné, lebo ja asi nikdy nič nedokončím. Teda moc toho dokončeného nemám, poväčšinou mám veci rozrobené. Súhlasila a povedala mi, že ešte majú dvoch takže mňa môžu presunúť až na apríl. Super mám ešte čas. Čo viac si môže priať človek čo je majster v prokrastinácii? Ale nie už sa zlepšujem. Poďakoval som a čakal som na jej ďalší ťah.

A tak mi teda o pár dní pani Soňa poslala do mailu dokument s otázkami o mne a mojom e-shope. Poctivo a úprimne som zodpovedal všetky otázky. Stále mi však v hlave vírili dve myšlienky, že koho to pre Boha živého bude zaujímať nejaký Emil a jeho e-shop a najmä kto dostal taký skvelý nápad urobiť článok práve o mne. Neviem komu mám poďakovať snáď sa to raz dozviem a urobím to dodatočne. Ale tak ako sa vraví, keď dávajú ber, keď bijú tak utekaj. Takáto príležitosť chodí asi iba raz za život. Mne určite.

Otázky som zodpovedal a poslal. Pani mi odpísala, že by chceli doplniť ešte dve otázky a ak mám záujem, tak môžem poslať aj nejaké fotky. No konečná. Ja a fotky? Ja sa na fotkách tvárim ako Chandler Bing z priateľov. No nič otázky som doplnil a fotky som poslal. Prešla nejaká doba a po pár týždňoch sa to stalo.

Napísal sa článok. No samozrejme sám sa nenapísal. Napísala ho jedna agentúra z Bratislavy. Počkať ani to mi akosi nevychádza, aha už viem, napísal ho niekto z tej agentúry. Ale kto to bol presne, to netuším nedali mi vedieť.

Na to aby e-shop fungoval musí predovšetkým niekto na ten e-shop zavítať. Musí tam prísť resp. ho navštíviť. To je najlepší predpoklad aby na ňom aj niekto vykonal nejakú akciu. Pozrel sa, čo sa tam dá nájsť, v tom lepšom prípade nakúpil. Takéto niečo sa volá traffic. PR článok ten traffic vie zabezpečiť. Nemám z PR článkami skúsenosti a absolútne som nemal poňatie či mám od toho niečo čakať alebo nie. Tajne som však dúfal, že po dlhšej dobe aspoň niečo predám. Výsledok? 0. Smola. Asi robím niečo zle.

Ja na to však prídem, zmením to a poučím sa a keď jedného dňa o mne napíše niekto ďalší článok, tak ja už budem pripravený lepšie a výsledky budú určite lepšie. Veď predsa od nuly je lepšie čokoľvek.

P.S. Aj keď sa to neskončilo happy-endom, nevadí, ja som veľmi vďačný aj za takúto skúsenosť. Ukázalo mi to, že mám pred sebou ešte dlhú cestu. Potešilo ma, že si ma vôbec niekto niekde všimol a dal si tú námahu zariadiť aby som práve ja dostal takúto skvelú príležitosť.

Neviem čím som si to zaslúžil, ale s dotyčnou alebo dotyčným čo to má na svedomí by som sa rád niekedy stretol osobne aby som jej/mu mohol poďakovať osobne. Dovtedy aspoň takto virtuálne - Ďakujem.