Frustrácia na povel
Tento svet mi každý deň prináša rôzne udalosti. Stále sa niečo deje. Svet okolo mňa je v pohybe, všetko pulzuje a hýbe sa. Niečo rýchlejšie, iné naopak pomalšie. Prichádzajú výzvy, prekážky, a častokrát ma dostanú až do momentu, kedy je potrebná zmena. Je len na mne ako a či vôbec sa s nimi dokážem vysporiadať. Snažím sa. Z odstupom času sa pozerám na svoje činy a snažím sa uvedomiť si chyby, ktoré som urobil po ceste. Cieľom je sa z nich poučiť. Nerobím ich však úmyselne ale preto, že nemám dostatok skúseností. Ale ja vidím pohár poloplný. Chce to ale trpezlivosť.
Čo však robiť vtedy ak príde niečo, čo je potrebné súrne vykonať a proste to nejde? Keď čas tlačí a stále to nejde? Vyskúšaš skoro všetko možné aj nemožné a stále nič. Želaná zmena neprichádza. Ale to čo prichádza namiesto zmeny je frustrácia. Dnes som mal dva momenty, kedy som presne toto zažíval. Pocit bezmocnosti. Snaha bola obrovská no výsledok žiaden. Ak by som dookola robil to isté a nič nezmenil v postupe, tak si sám vynadám pretože ak 100 krát niečo urobím takým istým spôsobom a čakám že výsledok bude iný tak je chyba naozaj vo mne.
Druhým z momentov bola moja domáca úloha. Síce ma netlačil čas, ale chcel som ju mať hotovú čo najskôr, pokým mám ešte ako tak čerstvé informácie z prednášky v hlave. Vypadalo to na rýchly proces, veď časť úlohy už mám prakticky hotovú vďaka tomu že mám e-shop. Ten zbytok bude malina. Nebola. Zabil som s tým prakticky takmer celý deň. Tých možností, čo som mohol urobiť zle bolo teda dosť. Ale nakoniec som to našiel a problém som vyriešil. Teda aspoň si to myslím, musím však počkať na hodnotenie.
Prvý moment bol ráno ešte pred mojou domácou úlohou. Syn mal vyučovanie online. Teda mal mať. Ono pravdepodobne aj prebiehalo, no na to aby sa ho mohol zúčastniť je potrebné sa prihlásiť do komunikačnej platformy MS Teams. Príde mi to komické ale bolo to nad moje sily. Nepovažujem sa za neviem akého profi užívateľa počítačov, ale nejaký ten piatok som už pri počítači absolvoval. Nainštalovať operačný systém z usb-čka by som si ešte trúfol, takže niečo stiahnuť z netu a nainštalovať by mala byť malina. Nebola.
Skúšali sme to z dvoch rôznych zariadení, nanovo preinštalovať, zmeniť login a heslo, a čo ja viem čo ešte. Nič. Vyskytol sa problém. A hotovo. Ticho a tma. Komunikácia so školou nepomohla, komunikácia s rodičmi ktorým to ide, nepomohla, návody na nete, nepomohli, proste to nešlo. Začína nastupovať stres a frustrácia bola obrovská no duševné zdravie je mi prednejšie. Nádych - výdych. Nejde o život, nejde o nič. A tak zajtra príde ďalší deň, a znovu príde online vyučovanie. A ja sa len znova budem pýtať sám seba otázku, či informačné technológie majú pomáhať alebo škodiť. A už teraz sa teším ako si zajtra opäť spustím frustráciu na povel pod názvom MS Teams. Aspoň budem trénovať svoju trpezlivosť.
