Ja idem.
Je chladné ráno, a užívam si každodenný zhon. Celé mesto sa pomaly prebúdza. Niekto skôr, iný naopak neskôr. Ako každé ráno ja a celá moja família cestujeme autom. Po ceste máme 4 zastávky. Žena ide najďalej tak šoféruje aby sme sa zbytočne nestriedali. Tiež som aktívny šofér, tak premávku vnímam aj ako spolujazdec. Ideme po hlavnej a ja vidím ako sa ku križovatke približuje auto. Jeho vodič sa ani neunúva pozrieť sa do strán či môže bezpečne pokračovať. Dokonca ignoruje stopku a plynule si to namieri do našej trajektórie. Ide jednoducho vpred. Čo mu beží v hlave? Ja idem.
Ten pocit, keď to predvídaš ale nemáš to v “rukách” vie byť vskutku nepríjemný. No moja žena to zvládla bravúrne a takisto predvídala situáciu a teda v predstihu dala dotyčnému za účasti nepríjemnej zvukovej kulisy najavo, že niečo nie je v poriadku. Stihol to ubrzdiť a bum bác sa nekonalo. Ako dobre, asi je to to posledné, čo si v rannom zhone chceš dopriať. Žena si ako šofér samozrejme povrčala a ja som si spoza okna vymenil očný kontakt s dotyčným. A tak sa pokračovalo v ceste. Mali sme namierené do škôlky, dopriať našej dcérke vzdelanie.
Dotyčný mal takisto namierené do škôlky takže zastavil priamo za nami. Zvykneme sa so ženou striedať v tom kto odprevadí malú princeznú do triedy a teraz vyšiel rad na mňa. Vystúpil som s tým, že idem madame otvoriť dvere ako sa na džentlmena patrí a dotyčný na mňa kričí, že sorry chalani. Tak som sa obzrel, že koho tým myslí ale okrem mňa na ulici nikto iný nebol. Neviem či cítil potrebu sa nejakým spôsobom vyviniť zo situácie ale ja som necítil potrebu to nejako zvlášť rozoberať. Prakticky sa nič nestalo a to som mu aj povedal. Akurát som ešte doplnil, že tam mal stopku.
Prekvapilo ma že povedal, že o nej vie ale doteraz si myslel, že je tam zbytočná. Sám uznal, že asi až tak zbytočná tam nebude a že už si dá odteraz väčší pozor. Vzhľadom na to, že sa neviezol sám ale viezol aj svojho syna, tak som mu povedal, že aspoň to by mohol byť o jeden obrovský dôvod viac, prečo byť opatrnejší. Plechy opravíš za prachy. Traumu u dieťaťa asi ťažko. A tak sa toto ráno skončilo happyendom, kedy všetko dobre dopadlo. Aj bez urážok a nadávok. Všetci boli víťazi.
Zastaviť a stáť.
A tak ma napadlo, že taká „stopka“ vie byť dobrým pomocníkom. Nie však na stálo ale iba dočasne, zastaviť sa a na chvíľu stáť. Dá ti čas porozhliadnuť sa vôkol seba a možno ti dokonca pomôže predvídať nepríjemným situáciám a hrozbám, ktoré ťa môžu stretnúť, keď pôjdeš hlava-nehlava vpred. Získať malý moment, kedy môžeš vyhodnotiť situáciu vôbec nemusí byť na škodu. V živote som sa dostal na veľa rázcestí kedy som sa musel rozhodnúť, ktorou cestou sa vyberiem.
Žiaľ nie vždy som zastavil a porozhliadol sa. Išiel som hlava-nehlava a teraz zisťujem, že mnohým obrazne povedané kolíziám sa dalo jednoducho predísť. Stačilo neignorovať stopku. Zas až tak by ma nespomalila. Teraz už si stopku doprajem aj z vlastnej vôle. Niekedy je to nevyhnuté, aby som svoje rozhodnutia urobil rozvážnejším spôsobom. No musím si však dať pozor aby som nestál príliš dlho.
V tomto ešte musím nájsť rovnováhu. Ako nájsť rozvážnosť.
