Čo viac si môžeš priať?
Mier. Žijeme si až moc dobre. Otázkou však zostáva dokedy. Vďačnosť za každý jeden moment po boku svojich blízkych je na mieste. Tak ako tomu bolo doteraz tak aj každý ďalší deň ktorý nám bude dopriate prežiť. Bez ohľadu na to čo sa deje vo svete. Nikto nevie koľko času mu zostáva. Srdce plače a hrdlo sa zviera. Prečo sme tak nepoučiteľní? Učím svoje deti aby viac tvorili ako ničili. To nikto nevedel naučiť tých, ktorí majú dnes moc a nevedia s ňou narábať?
Opäť znovu a zas zlyhal systém aký sme si vybudovali. Dokážeme fantastické veci, ktoré nám všetkým vedia byť prínosom, no my používame najmä tie ktoré spôsobujú bolesť a utrpenie. Kto po tom túži? Dokonca aj pre takých, by sa našiel spôsob ako im to dopriať avšak bez toho aby trpeli všetci naokolo. Niečo sme ako ľudia už vybudovali tak prečo sa to nesnažíme doladiť k dokonalosti ale ideme cestou hard reset? To vážne je nevyhnutné stále šíriť nenávisť síru a oheň? A láska, ktorá vraj dokáže zázraky na počkanie už nikomu nechýba? To naozaj má každý iba hubu plnú rečí?
Strach
Je cítiť a vidieť navôkol. Iba zaslepení ho nevidia alebo nechcú vidieť. Deti to vnímajú tiež. Je veľmi nepríjemné komunikovať s deťmi udalosti dnešných dní. Ak im nechceš klamať do očí zostáva ti iba pravdu im vravieť. A to bolí. Aj ich aj teba. Mám malé deti a v posledných dňoch vidím ako to so starším lomcuje. Má sedem a vníma svet okolo seba. Asi dva dni chodil za mnou alebo za mamou s tým, že sa chce objať alebo plakal bez príčiny. Pri otázke čo sa deje má problém sa vyjadriť. Nevie to dať von zo seba. A to nie je správne.
Ako keby mal problém prejaviť svoje emócie. Strach je to, čo ho požiera. Nie je však sám. Ale my starší musíme ísť príkladom. Najmä kvôli deťom a ich budúcnosti. Otvorená a úprimná debata kde som mu poskytol odpovede na všetky otázky sa zdá byť správnym rozhodnutím. Ži tu a teraz a tak sa k tomu aj stavaj. To je jediné čo viem odporučiť svojim deťom. Netráp sa tým čo bude aj tak to nikto nevie. Snažím sa mu všetko vysvetliť v zjednodušenej forme ale tak ako to chodí. Úprimne bez lží. Tých ešte zažije…
V škole si už tiež zažil svoj konflikt. Učím ho aby sa im snažil vyhnúť pokiaľ je to možné. Upozorni učiteľku, povedz to niekomu inému čo ťa trápi, snaž sa to vyriešiť diplomaticky a v kľude, ak to nepomôže tak krič a vzbuď pozornosť okolo seba. A ak už nič nepomáha a si zatlačený do kúta tak konaj. Postav sa tomu zoči voči. Nedovoľ krivde aby ti ublížila. Postav sa za seba. Nespoliehaj sa na iných. Spoliehaj sa na seba. Bojuj. Nemáš na výber. Vtedy to musíš urobiť. Avšak nikdy nezačínaj konflikt, neprovokuj a nezačínaj útočiť, bojuj jedine v sebaobrane.
A čo je v hlavách?
Vlastná hlava je profesionál v klamaní. Vytvára si príbehy a najhoršie možné scenáre a naše telo to vyhodnocuje ako fakty. A preto sa môže stať, že podliehame strachu, panike a prestaneme konať s rozumom ale konáme na základe emócií. Tieto skreslenia nie sú nič príjemné, a určite si ich každý nejakým spôsobom už prežil. Používajme to čo je v našich hlavách. Naše mozgy. Vieme čo je dobré a čo zlé. Nezatvárajme oči. Nepomôže to.
A potom vidíš tých čo všetko popierajú. Akoby sa nič nedialo. Tu a teraz sa síce nič nedeje ale tam niekde za hranicami nie až tak ďaleko sa niečo deje. Niečo čo by sa stať nemalo. Určite nie vo vyspelej civilizácii, no asi to bude tým, že ešte nie sme dosť vyspelí ako ľudia. Zbytočne vynaložené prostriedky na zbytočné akty proti ľudskosti. Nepochopiteľné v 21. storočí. Miesto spoločného napredovania, sme svedkami toho, že história sa opakuje.
V každom človeku sa vie prebudiť tá beštia, ktorá je schopná zabíjať. To však neznamená, že každý sa tou beštiou chce aj stať. Môže za to evolúcia a schopnosť prežiť je teda súčasťou každého z nás. Veď sa dá žiť bok po boku iba stačí umlčať to veľmi bezvýznamné v nás a tým je naše vlastné Ego. Prečo bezvýznamné? Lebo Ego význam nedáva. Spoločnosti ako takej určite nie. A človek je tvor spoločenský, takže uprednostniť spoločenský záujem pred ten svoj osobný nemôže byť na škodu práve naopak, vieme vyťažiť z toho všetci.
Ukazovanie prstom a určovanie vinníka tiež nikomu nepomôže. Rozhodne nie teraz. Teraz musíme hľadať to, čo máme ako ľudia spoločné a na tom môžeme začať stavať naše vzťahy od základov. Viem, že nie je možné vyhovieť všetkým naraz, no tak isto viem, že nie je správne vyhovieť iba jednému alebo zopár jedincom. Spoločné máme to, že sme všetci jeden druh. Sme ľudia. Vraj najinteligentnejšie tvory na planéte. Hovno. Sme sprostí. Nevieme si vážiť to čo máme a stále bažíme po niečom, čo nemáme aj keď to nepotrebujeme, mnohokrát to iba chceme. Lebo medveď. Chceme a sme ochotní sa hádzať aj o zem aby sme to dosiahli.
Nádej
Vieme si pomáhať navzájom ak si to vyžaduje situácia. Vieme podporiť jeden druhého. Vieme sa postarať jeden o druhého, chrániť, vytvoriť pocit bezpečia. Iba treba chcieť. Kde je vôľa, tam je cesta. Láska je to čo nás spája a posúva vpred. Stmeľuje. Drží pohromade. Jednota nášho druhu vie byť cestou, no na to je potrebné aby každý priložil ruku k dielu. Nie kvôli sebe ale práve kvôli tým ostatným. Ak si vzájomne budeme priať dobro a budeme tak aj konať, potom nie je potrebné myslieť na seba, pretože na teba budú myslieť tí čo sú okolo teba. Treba však začať od seba a potlačiť nutkanie vlastného Ega. Treba ho už poslať kade ľahšie.
Verím v ľudskosť. Verím v to, že každý jeden z nás má v sebe ten malý kúsok človečiny, ktorý sa vie aktivovať keď je to potrebné. Empatia, spolupatričnosť nazvi si to ako chceš.
Ako ťa môžem využiť, nahradím tým, čo ja môžem urobiť pre teba aby si sa mal lepšie. Keď ťa uvidím, že sa usmievaš, raduješ, si šťastný tak to urobí šťastného aj mňa. Odopriem sebe aby som mohol dať tam, kde je to potrebné viac. Kde je to prospešné.
Možno si sa s tým nenarodil, ale dá sa to naučiť. Stačí mať otvorené oči a sledovať dobro okolo seba. Maličkosti. Detaily, tie z ktorých sa skladá celok. Skús sa zamyslieť nad tým, že nie si stredobod vesmíru. Netočí sa všetko iba okolo teba. Všetci máme svoje problémy a ťažkosti. Jedna z vlastností ktorú máme asi všetci je to, že sa neustále porovnávame s ostatnými. Ten má to a ten zas tamto. Má viac, je krajší a pod. Skús sa niekedy pozrieť okolo seba a hľadaj detaily, ktoré máš ty a ostatní nie. Niekto má viac šťastia ako druhí ale to ho nerobí lepší človekom.
Verím, že jedného dňa sa začneme k sebe chovať viac ako ľudia a nie ako zvery. Už aby tu bol.
