Malé kroky
Prešlo už zopár dní od vtedy ako sa mi podarilo úspešne absolvovať svoju prvú reč. No úspešne ako úspešne. To že som sa v určitom momente zasekol a nebol som schopný pokračovať sa síce nedá považovať v pravom slova zmysle sa úspech ale to, že som prekonal svoj strach a vydal som sa na túto cestu tak to už sa za úspech považovať dá. Ako som už vtedy napísal, ľadoborec stroskotal. Už dvakrát odvtedy však bola posádka o kúsoček skúsenejšia a podarilo sa jej doplávať aspoň do cieľa. Takže áno zvládol som svoju druhú a najnovšie aj tretiu reč. Teda aspoň čo sa času týka, podarilo sa mi skončiť v časovom rozsahu.
Malý krôčik dopredu. Ja osobne to považujem za taký mikro úspech. Potešilo ma to, a ukázalo mi to, že je to možné, aby som aj ja vedel pred ľuďmi niečo zmysluplné povedať. Síce som bol nervózny ale to sú vraj všetci, takže všetko bolo ako malo byť. A ozaj, namiesto nervózny sa snažím stotožniť s tým, že som nabudený alebo vzrušený z toho čo má prísť. Taká malá zmena ale určite k lepšiemu. Pretože nervózny býva človek z niečoho, čo býva negatívne. Ale v tomto prípade to negatívne určite nebolo, práve naopak, je to niečo, čo potrebujem zlepšiť a preto to beriem ako pozitívne.
Stihol som si medzi týmito dvoma rečami vyskúšať aj moderovanie celého stretnutia. Síce nás bolo v skromnejšom počte, no aj tak považujem túto skúsenosť za niečo, čo ma rozhodne obohatilo. V klube sú perfektný ľudia a cítiť tam veľkú podporu od nich, za čo som im veľmi vďačný. V takom prostredí je napredovanie určite jednoduchšie ako v nejakom nevľúdnom prostredí plnom negatívnych ľudí.
Cvak
O Toastmasters som sa dozvedel počas svojho online štúdia na prednáške. Prednášal nám lektor o youtube ale ten spôsob, akým nám podával svoje informácie, to bolo teda vážne niečo. Tá energia čo z neho sršala, to bolo normálne cítiť cez obrazovku. A pritom milý, srandovný chlapík František Kozáček. Spomenul, že existuje aj tu na slovensku taký klub, kde sa môžete zdokonaliť vo svojej prezentácii. Neváhal som a opýtal som sa spolužiakov cez chatové okno, či niekto nevie niečo viac o tom. Prišla mi odpoveď, že aj v mojom meste teda v Trenčíne máme tiež klub. Super. Dobre vedieť.
Pár dní na to som jedno pekné sobotné ráno ešte pred začatím školy, no v podstate pred ďalšou prednáškou som za začítal do knihy o freelancingu. Čuduj sa svet autor tam takisto odporúča túto organizáciu s tým, že vám to môže naozaj pomôcť. No a vtedy mi to docvaklo, že to nemôže byť náhoda aby som sa behom tak krátkej doby, z dvoch absolútne na sebe nezávislých zdrojov dozvedel o tom, že na problém, s ktorým sa trápim existuje riešenie. A priamo v mojom meste. Ako by si reagoval ty?
Ja som sa najbližší pondelok ozval. Dokonca som sa aj rýchlo dočkal odpovede. Môžem prísť na najbližšie stretnutie ako hosť. To už som nemal o čom ďalej rozmýšľať a už som bol pevne rozhodnutý, že si to pôjdem pozrieť naživo. Neľutujem. Stal som sa členom, a už pomaly pracujem na svojom sebarozvoji. Mám taký sen, že raz by som chcel vystúpiť na TED-talku. Práve s týmto projektom teikeki. Uvidíme, čas ukáže, kam to až dotiahnem. A ak by si mal/a aj ty záujem sa niekedy prísť pozrieť ako to vyzerá na takom stretnutí, stačí sledovať facebookovú stránku klubu a nabrať odvahu prísť sa pozrieť naživo. Tešíme sa na teba.
