Čím to je?
Zopár mesiacov naspäť som si tu na teikeki zadal projekt knihožrút. Cieľom bolo prečítať 5 kníh. Vtedy sa mi to nepodarilo. Čítaniu som však zostal verný doteraz. A zostanem aj naďalej.Rastie mi hlava
Je to tu. Rastie mi hlava. Lepšie povedané zväčšuje sa. Ale nie je to tým, že čítam knihy. Je síce pravda, že od projektu knihožrúť som tých kníh prečítal viac ako 20 ale môžem ťa ubezpečiť, že hlava kvôli tomu rásť nedokáže a ani určite nerastie. Dokonca som si splnil svoj malý sen a po prvýkrát v živote som prednedávnom navštívil kníhkupectvo Martinus v Bratislave. Veľmi ma mrzí, že tu v Trenčíne ho nemáme.
Obdivujem Michala Meška a jeho prácu ktorú odvádza ako CEO Martinusu. Je pre mňa vzorom a serie ma, že som v živote nemal šťastie na takých šéfov akým je on. Ale má u mňa čierny bodík za to, že v Trenčíne nemáme Martinus. Aj my tu, v Trenčíne milujeme knihy. Máme tu síce konkurenčné kníhkupectvá a miesta, kde sa dajú knihy kúpiť ale nemáme tu miesto s takou atmosférou a čarom aké panujú tam.
Ale vrátim sa naspäť k mojej hlave. Zväčšuje sa, to je fakt. Bol som si v nedeľu zabehať. Chcel som si naložiť pre seba poriadnu nálož kilometrov. Zopár stoviek metrov pred miestom, kde som mal v úmysle sa otočiť, na mňa zaútočilo zopár neviem čoho, múch, ovadov alebo nejakých hmyzov. Boli naozaj otravné a mal som čo robiť aby som ich zahnal. Bežal som bez trička a na hlave som mal iba improvizovanú čelenku aj to iba preto, aby mi nevypadávali sluchátka.
Žiaľ nedokázal som všetky úspešne odohnať, a dokonca ani môj životný šprint po toľkých kilometroch nebol dostačujúci a vyfasoval som zopár šúp do hlavy. Neviem či som sa zľakol ale na pár sekúnd sa mi zatmelo pred očami no už po malej chvíli to odznelo a pokračoval som ďalej. Beh som nedokončil podľa plánu. Odbehol som odhadom ešte zopár kilometrov a potom som to zabalil. Aspoň mám skvelú výhovorku prečo som musel skončiť.
Na druhý deň mi mierne opuchla hlava a neustupovalo to ani na ďalší deň. Na naliehanie ženy som sa vybral na pohotovosť. Vyfasoval som ďalšiu šupu do zadku recept na nejaké tabletky. Znovu prišlo zatmenie pred očami. Tu som si však radšej oddýchol na lehátku. Ďalej by som aj tak asi nedošiel.
A tak som zistil, že kníh a vedomostí sa naozaj netreba báť a hlavu nezväčšujú. Čítať môžem veselo aj naďalej. Behať budem odteraz už iba z čapicou na hlave a okrem toho konečne sedí už aj na mňa ten podarený výraz: Henten je akýsi poštípaný.
