Učím sa povedať nie
V tichosti závidím ľuďom, ktorí to dokážu bez mihnutia oka. Čo by som dal za to aby som to dokázal bez akýchkoľvek výčitiek. Ale nič nie je stratené, učím sa povedať nie. Je to veľmi ťažké a náročné a v mnohých ohľadoch pre človeka s mojou povahou takmer zdrvujúce, avšak čím ďalej, tým viac som presvedčený, že je to správne a pre moje ďalšie fungovanie priam nevyhnutné. Nie som v tom majster ale zlepšujem sa. A určite nie som v tom sám, kto sa to potrebuje naučiť.Snaha vyhovieť
Poznáme to viacerí. Nie však všetci. My, čo vieme o čom je reč, sa snažíme druhým vyhovieť častokrát až za pomyselnú hranicu únosnosti. Mnohokrát používame dvojaký meter. Pre druhých všetko a pre seba takmer nič. Nejedenkrát sa mi to stalo, že pre druhých by som urobil čokoľvek ale na seba zabúdam alebo jednoducho pre mňa už nezostane z moje vlastnej energie vôbec nič. A tak sám seba na zozname umiestnim až na poslednú priečku. To býva ten lepší prípad, keď ešte zostanem na zozname. Niekedy sa rovno vyškrtnem ako keby som si nezaslúžil sám svoju pozornosť. Prečo mám problém vyhovieť sebe samému? Prečo sa správam sám k sebe horšie ako k nepriateľovi? Aj na takéto otázky sa snažím nájsť odpoveď.Je to problém
Považujem to za problém. Môj osobný problém. Ale všimol som si, že podobný druh správania sa dá pozorovať aj u iných ľudí. Stačí mať otvorené oči a všímať si okolie. Problém to považujem práve preto, že nie všetci zdieľajú podobné videnie sveta ako ja. A potom dochádza k nerovnováhe. A ak je niečo v nerovnováhe, skôr či neskôr sa to začne niekde prejavovať. My vyhovieme a priťahujeme si preto do svojich životov ľudí, ktorým to značne vyhovuje, ak majú v blízkosti niekoho kto im zakaždým vyhovie. A s jedlom rastie chuť. Avšak pre nás je to cesta do záhuby. Myseľ a telo sú prepojené. Ak tento problém nezačneme adekvátne riešiť, naše telo si to vyrieši po svojom. A to sa nám určite nebude páčiť. Pretože ochorenia vôbec nebývajú sympatické.Nie som samozrejmosť
Aj keď veľmi chcem, nemôžem pomôcť všetkým. Aj keby som veľmi rád, nemôžem vyhovieť všetkým. Aj keď veľmi túžim po tom, nemôžem sa páčiť všetkým. Aj keď by som to chcel všetko stihnúť. Aj keď by som … (doplň si čokoľvek)...nemôžem, neviem, nedá sa… Prečo? Lebo ako jednotlivec nemáš na to dosť síl, kapacít, energie, si len človek. A každý človek skôr či neskôr narazí na svoje limity. Ak ich budeš dlhodobo prekračovať, neveští to nič dobré. Všetkého moc škodí.
Ťažko sa to vôbec vyslovuje nieto ešte koná takým spôsobom. Avšak uvedomujem si jednu veľmi dôležitú vec. Ja nie som samozrejmosť. A ty tiež nie si samozrejmosť. Nikto by ňou nemal byť. Aj ja, aj ty aj každý máme nejakú hodnotu, to že ty ju nevidíš, alebo ju úmyselne prehliadaš a takým spôsobom sa ma snažíš o ňu pripraviť, neznamená, že ja ju nemám. Ja si ju uvedomujem a nehodlám napĺňať niekoho očakávania iba preto, že bol doteraz zvyknutý, že som mu vždy vyhovel. Nemusí sa mu to páčiť, presne tak ako mne sa nemusí páčiť spôsob akým so mnou jedná.
Veľmi dobrým testom je v takomto prípade si to vyskúšať. Povedz jednoducho nie. Ak sa u teba dostavia výčitky, tak je to OK. Máš právo kedykoľvek povedať nie ak s niečím nesúhlasíš, alebo ak ti niečo nevyhovuje. A pozoruj reakciu. Stretne sa s pochopením alebo práve naopak, vyvolá hnev, zastrašovanie alebo niečo čo sa ti nepáči. Jednoducho povedz nie. A opakuj si. “ja nie som samozrejmosť”. Alebo ňou naozaj chceš zostať aj naďalej?
